Život Prešova
online
online
Tabuľa v Prešove pripomína vylúčených žiakov židovského pôvodu
08.05.2025 Prešov
Prešov
7. mája (TASR) - Pamätnú tabuľu, ktorá je spomienkou na vylúčených 102
žiakov židovského pôvodu v školskom roku 1940/1941 z Evanjelického
kolegiálneho gymnázia v Prešove, odhalili v stredu na budove školy.
Odhalená bola pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej
vojny v Európe.
„Na Slovensku, aj tu v Prešove bola takisto odstránená demokracia, sloboda prejavu, bol nastolený fašistický režim na čele s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a prezidentom Jozefom Tisom. Jedným z najodpornejších prejavov tohto režimu bolo prenasledovanie všetkých, ktorí sa nejakým spôsobom odlišovali od toho, čo oficiálna vládna moc propagovala. Obmedzovala sa sloboda slova, prenasledovali sa rôzne menšiny a obzvlášť veľká miera nenávisti a prenasledovania bola namierená voči židovskému obyvateľstvu,“ povedal vo svojom príhovore riaditeľ Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove Marián Damankoš.
V tom čase takmer pätinu obyvateľov mesta Prešov podľa jeho slov tvorili Židia. Škola, na budove ktorej v stredu odhalili pamätnú tabuľu, mala v minulosti viac ako 300 žiakov, z toho tretina boli žiaci židovského pôvodu.
„Nariadením vlády Slovenskej republiky boli vyhodení zo všetkých stredných škôl na území Slovenska. Bolo im znemožnené chodiť do školy a v prípade Evanjelického kolegiálneho gymnázia to znamenalo stratu 102 žiakov, čo bola tretina žiakov,“ uviedol Damankoš.
Ako povedal biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Peter Mihoč, boli to mladí študenti - chlapci, dievčatá, synovia a dcéry, ktorým bolo odopreté právo na vzdelanie, na priateľstvo, domov a na život.
„Prišiel rozkaz, prišiel zákon, židovský kódex a niekto povedal: 'ty sem už viac, nielen na túto školu, ale do tejto spoločnosti nepatríš'. Nie pre ich skutky, že by urobili niečo zlé, ale pre ich pôvod, identitu, vieru, vyznanie, len preto, že boli Židia, a tak sa lavice vyprázdnili a stoličky ostali prázdne. Niektorí odišli vlakom, v transportoch, niektorí skončili v plyne, iní zomreli v neľudských podmienkach, o mnohých ani nevieme, kde zmizol ich život a ich meno. No dnes vieme, že sa to stalo,“ uviedol Mihoč.
„Dnes nechceme osadiť pamätnú tabuľu len na priečelie tohto nového kolégia, lebo si myslím, že dnes je potrebné osadiť pamätnú tabuľu do ľudských sŕdc. Aby jej obsah prebúdzal svedomie, pomáhal rozpoznávať skutočné zlo a chrániť dobro. Aby sme aj dnes na zlé nepovedali dobré a na dobré zlé,“ dodal biskup.
„Na Slovensku, aj tu v Prešove bola takisto odstránená demokracia, sloboda prejavu, bol nastolený fašistický režim na čele s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a prezidentom Jozefom Tisom. Jedným z najodpornejších prejavov tohto režimu bolo prenasledovanie všetkých, ktorí sa nejakým spôsobom odlišovali od toho, čo oficiálna vládna moc propagovala. Obmedzovala sa sloboda slova, prenasledovali sa rôzne menšiny a obzvlášť veľká miera nenávisti a prenasledovania bola namierená voči židovskému obyvateľstvu,“ povedal vo svojom príhovore riaditeľ Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove Marián Damankoš.
V tom čase takmer pätinu obyvateľov mesta Prešov podľa jeho slov tvorili Židia. Škola, na budove ktorej v stredu odhalili pamätnú tabuľu, mala v minulosti viac ako 300 žiakov, z toho tretina boli žiaci židovského pôvodu.
„Nariadením vlády Slovenskej republiky boli vyhodení zo všetkých stredných škôl na území Slovenska. Bolo im znemožnené chodiť do školy a v prípade Evanjelického kolegiálneho gymnázia to znamenalo stratu 102 žiakov, čo bola tretina žiakov,“ uviedol Damankoš.
Ako povedal biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Peter Mihoč, boli to mladí študenti - chlapci, dievčatá, synovia a dcéry, ktorým bolo odopreté právo na vzdelanie, na priateľstvo, domov a na život.
„Prišiel rozkaz, prišiel zákon, židovský kódex a niekto povedal: 'ty sem už viac, nielen na túto školu, ale do tejto spoločnosti nepatríš'. Nie pre ich skutky, že by urobili niečo zlé, ale pre ich pôvod, identitu, vieru, vyznanie, len preto, že boli Židia, a tak sa lavice vyprázdnili a stoličky ostali prázdne. Niektorí odišli vlakom, v transportoch, niektorí skončili v plyne, iní zomreli v neľudských podmienkach, o mnohých ani nevieme, kde zmizol ich život a ich meno. No dnes vieme, že sa to stalo,“ uviedol Mihoč.
„Dnes nechceme osadiť pamätnú tabuľu len na priečelie tohto nového kolégia, lebo si myslím, že dnes je potrebné osadiť pamätnú tabuľu do ľudských sŕdc. Aby jej obsah prebúdzal svedomie, pomáhal rozpoznávať skutočné zlo a chrániť dobro. Aby sme aj dnes na zlé nepovedali dobré a na dobré zlé,“ dodal biskup.
0
www.ZIVOTPO.sk
